Vítame vás pri čítaní už štvrtého dielu o vývoji plisovania v dejinách ľudstva. Dnes opäť nadviažeme na predchádzajúci diel, v ktorom sme sa venovali odevom nosenými Rimanmi a Grékmi. Spoločne s nimi vám priblížime ďalší typ odevu, ktorého vzhľad má priamy súvis so záhybmi a ovplyvnil tak dnešnú podobu plisovaných odevov.
V čase Rímskej republiky (509 pred n. l. až 27 pred n. l.) bola za národné oblečenie antického Ríma považovaná tóga. Počas prvých troch storočí nášho letopočtu bol tento národný kroj nosený oboma pohlaviami, no neskôr, v čase republiky, bol určený len mužom s určitým významným spoločenským postavením. Pôvod tógy pravdepodobne nájdeme v tebene – polkruhovom plášti, ktorý nosili Etruskovia, žijúci na Apeninskom polostrove v blízkej oblasti okupovanej Rimanmi.
Tógu mohli nosiť iba slobodní občania Ríma, ktorí mali najmenej šestnásť rokov. Bola symbolom rímskeho občianstva a vyžadovala sa na úradné činnosti. Môžeme ju preto považovať aj za akési prvé business oblečenie, v ktorom sa Rimania zúčastňovali formálnych návštev napríklad u investorov, kde súťažili o investície do svojich obchodných aktivít.
Na výrobu tógy sa najbežnejšie používalo vlákno vlny. Išlo o veľký kus vlnenej látky, ktorá sa zvyčajne nosila prehodená cez obyčajnú bielu plátennú tuniku. Na dĺžku merala tóga cca päť metov, na šírku skoro štyri metre a bola buď obdĺžnikového, kruhového alebo mierne oválneho tvaru. Látka sa prehodila cez ľavé rameno, viedla cez chrbát popod pravú ruku a cez hrudník. Ovinula sa okolo tela toľkokrát, koľkokrát to dovolila šírka látky.
Do súčasnosti sa zachovalo veľa sôch, na ktorých môžeme vidieť, ako sa správne nosila tóga, no jej presných opisov je veľmi málo. Vieme však s určitosťou povedať, že nosenie tógy bolo umením s jej presne určenými záhybmi, ktoré podliehali prísnemu skladaciemu predpisu. Úprava usporiadania záhybov a jej obliekanie trvalo i niekoľko hodín. Grécky páni mali svojich otrokov, ktorí sa im starali o usporiadanie záhybov na tóge. Záhyby zažehľovali teplým predmetom a zažehlené sklady následne zaťažovali olovkami. Keď sa večer pán zobliekol, celý proces opakovali na figuríne, aby sa záhyby cez noc nenarovnali alebo nepokrčili.
Spôsob, akým bolo možné na prvý pohľad ukázať svoju hodnosť a triednu príslušnosť, bolo nielen presné a precízne usporiadanie záhybov, ale aj samotná farba tógy. Najdrahším a najvyhľadávanejším farbivom používaným na odev bola opäť tyrská fialová farba získaná z murexu. Fialová mala dlhotrvajúce asociácie s kráľovstvom a božstvom, preto bola vyhradená len cisárom a kráľom.
Tóga picta bola vyšívaná zlatom, ako symbolom najvyššieho spoločenského postavenia, predstavovala prestíž a bola veľmi vzácna. Tóga sudcov obsahovala široké fialové lemovanie a bola jasne bielej farby, ako symbol čestnosti a pravdivosti. Obyčajná základná tóga bola prirodzene špinavo biela až krémova. Občan, ktorý bol z niečoho obvinený, si obliekal veľmi ušpinenú tógu, aby dal najavo svoju ľútosť. Tóga pulla bola nosená počas smútku a bola zafarbená na tmavo. Otroci, chudobní a spoločensky najmenej významní ľudia tógu vôbec nenosili. Oslobodení väzni mali výslovne zakázané nosiť akýkoľvek druh tógy. Ako urážku a zosmiešňovanie bohatých nosili niektorí odvážlivci tógu na verejné podujatia. Chceli tým vyjadriť svoje opovrhovanie životom bohatých a zákazom, že tógu môžu nosiť iba vysoko postavení ľudia. Ak ich z tohto činu usvedčili, boli vykázaní z mesta.
Ten, kto nosil tógu, sa musel pohybovať pokojne, pomaly a odmerane, pretože si nemohol dovoliť, aby tóga stratila svoj tvar. Z tohto dôvodu sa muži často nechávali nosiť otrokmi po meste na nosidlách. Človek, ktorý sa dobre a správne obliekol do svojej tógy, vzbudzoval úctu u iných a mohol vďaka tomu vyniknúť v dave. Tóga sa však bežne nenosila, spájala sa so životom v mestách, ako odev nosený pri verejných udalostiach, hrách, rituáloch, pochodoch alebo svadbách. Udržiavanie formy tógy a jej správnych záhybov po celý deň naznačovali, že nositeľ bol človek, ktorý mal veľa voľného času, preto bol považovaný za aristokrata.
Tógy sa v začiatkoch nosili v kratšej dĺžke, neskôr však vyššie vrstvy začali uprednostňovať ich čoraz dlhšie a objemnejšie verzie. Bolo to hlavne z dôvodu prejavovania sociálneho statusu. Chudobnejší jedinec nosil kratšiu tógu, aby ušetril peniaze, zatiaľ čo ten, kto sa snažil zapôsobiť na ostatných, mohol mať dlhú a objemnú tógu. S pribúdajúcou váhou a objemom látky sa tógy stávali čoraz ťažšie, čo malo za následok aj fakt, že v nich bolo veľmi horúco a rýchlo sa prepotili. To zapríčinilo potrebu udržiavania čistoty odevu. Základné techniky prania však boli veľmi náročné na prácu, čo opäť vytváralo triedne rozdiely. Odevy boli vložené do veľkých kadí obsahujúcich zostarnutý ľudský a zvierací moč, kde ich pracovníci bosými nohami dôkladne vyšliapavali. Následne boli poriadne opláchnuté, ručne vyžmýkané a rozložené na prútené rámy, aby uschli. V najlepšie vybavených práčovňach sa odevy pod tlakom ďalej vyhladzovali pomocou skrutkových lisov a naťahovacích rámov, akýchsi predchodcov mangľov. Vysoko kvalitné vlnené tógy boli intenzívne prané na výnimočnú snehovo bielu farbu s použitím tých najlepších a najdrahších ingrediencií, napríklad roztoku síry. Občania s nižším spoločenským statusom nosili tógy krémovej farby, ktorých pranie bolo lacnejšie a nebolo potrebné ich bieliť.
Vzhľad tógy výrazne ovplyvnilo formovanie dnešných záhybov. Veľká spotreba látky, náročné a precízne usporiadanie záhybov a ich spoločenské vnímanie ako privilégium pre príslušníkov aristokracie, sú atribúty symbolické pre ručné plisovanie, ktoré poznáme dnes. Tógou sú v súčasnej móde označované voľné splývavé šaty a je kusom oblečenia, ktoré bolo mnohokrát pretransformované do nových podôb. Týmto dielom uzatvárame obdobie venované Rimanov, ktorí sa ako ďalší národ významne podpísali pod dnešnú podobu plisovania a vzhľad záhybov plissé.
Ak ste blog dočítali až dokonca, tak Vám úprimne ďakujeme za pozornosť. Budeme radi, ak nám zanecháte Vašu spätnú väzbu, ako sa vám tento diel páčil, napríklad prostredníctvom našich sociálnych sietí. Majte sa krásne, čítame sa v ďalšom diele o plissé v dejinách ľudstva :)
Zdroje
Želmíra Živná – Šaty dělají člověka, 1976
Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Estetika odievania, 1984
https://en.m.wikipedia.org/wiki/Clothing_in_ancient_Rome
https://fashion-history.lovetoknow.com/clothing-types-styles/tóga
