V minulých dieloch sme zmapovali odevy Egypťanov, Grékov a Rimanov a priblížili sme ich vzhľad a význam v spoločenskom meradle. Už vieme, že tieto národy položili základy techniky záhybov plissé, no taktiež ich vnímania a asociácie s vysoko postavenými ľuďmi. Dnes sa v mapovaní vývoja plisovania v dejinách ľudstva zameriame na odevy Vikingov.
Nálezov šiat z vikingského obdobia je veľmi málo, no snažili sme sa zozbierať a zhromaždiť čo najviac relevantných zdrojov od vedcov a odborníkov, ktoré by vytvorili obraz o tom, aké druhy oblečenia Vikingovia nosili a kde a prečo sa na nich objavujú prvky plissé. Všetky informácie, ktoré sme dohľadali, vzišli z malých kúskov materiálov, ktoré sa našli pri vykopávkach hrobov. Taktiež sme sa opierali o rôzne písomné pramene z toho obdobia a tapisérie s vyobrazeným oblečením.
Rovnako ako každá generácia ľudstva, tak sa aj Vikingovia obliekali podľa pohlavia, veku a ekonomického zázemia. Odev preto opäť nemal iba praktický účel, ale jeho zámerom bolo ukázať spoločenský status a zapôsobiť na opačné pohlavie.
Ľudia vo vikingskom období nosili oblečenie vo vrstvách, aby sa udržali v teple. Asi 40 % nálezov tkanín Vikingov bolo identifikovaných ako ľan. Výskum ukazuje, že na výrobu dostatočného množstva materiálu na ušitie tuniky bolo potrebných viac ako 20 kg ľanových rastlín. Čas na výrobu tuniky od doby, kedy sa ľan vysial, až do ušitia, trval takmer 400 pracovných hodín.
Na výrobu odevov v najvyšších spoločenských kruhoch bol jedným z najvyhľadávanejších materiálov hodváb. Nakoľko bol veľmi drahý, mohli si ho dovoliť len bohatí ľudia. Odevy vyrobené z hodvábu boli vnímané ako symbol vysokého spoločenského postavenia a boli spojené s prestížou.Oblečenie bolo tkané v rôznych farbách. Farebnú priadzu vyrábali varením materiálu s rôznymi rastlinami. Farebné odtiene, o ktorých archeológovia vedia, že boli použité v oblečení Vikingov, sú žlté, červené, fialové a modré. Modrá bola nájdená iba v hroboch bohatých jednotlivcov, pretože bola veľmi vzácna, nakoľko pochádza z farbiva indigo, ktoré bolo možné zakúpiť len v zahraničí.
Väčšina textilných kúskov, vďaka ktorým si vieme priblížiť odevy Vikingov, pochádzajú z vykopávania hrobov vo vikingskom meste Birka v 70. rokoch 19. storočia. Výkop vykonal Hjalmar Stolpe, ktorý získal veľké množstvo textilného materiálu z 9. a 10. storočia, medzi ktorými boli nájdené aj plisované kusy plátna. Väčšina textílií, ktorá sa našla, súvisí s brošňami, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou odevov Vikingov. Nájdené textílie sa teda zachovali iba tam, kde ich rozkladajúce sa kovové predmety pokryli ochrannými kovovými soľami, teda, zväčša pod kovovými brošňami a vedľa kovových predmetov. Výsledkom je, že mnohé textílie sa zachovali na šperkoch a nástrojoch, s ktorými boli pochovávané ženy. Spoločným znakom týchto ženských hrobov sú veľké bronzové brošne, ktoré sa často označujú ako „korytnačie brošne“. Obsahujú úzke textilné popruhy široké asi 1 cm a v ich blízkosti sa našli aj iné druhy zvyškov tkanín. Práve z týchto malých kusov textilu vieme sčasti rekonštruovať vzhľad odevov. Poďme si ich teda detailnejšie priblížiť.
Najbežnejším oblečením pre vikingskú ženu boli ľanové šaty (prípadne košeľa) siahajúce po členky, na ktorých mala oblečené zásterové šaty, tzv. smokkr alebo smock. Táto zástera často obsahovala na prsiach istú formu záhybov. Na šatách držala ramienkami, ktoré k nim boli pripevnené pomocou dvoch oválnych brošní v mieste kľúčnych kostí. Tie boli vyrobené, buď zo železa alebo z bronzu a vo veľmi zriedkavých prípadoch zo zlata. Medzi brošňami mali ženy ako ozdobu aplikované, buď korálky, jantár alebo iné šperky. Taktiež si tam vešali aj užitočné predmety, ako napríklad kľúče, ihly, nožnice alebo brúsny kameň.
V siedmich zo 140 ženských hrobiek v Birke boli nájdené aj textilné pozostatky identifikované ako súčasti košele. Päť z týchto košieľ obsahovalo skladané záhyby, ktoré siahali cez plecia a prednú časť tela. Záhyby držali pokope pomocou roztoku škrobu, s ktorým bola textília napustená. Vedci sa domnievajú, že aj ostatné nájdené košele obsahovali záhyby, no vplyvom vlhka a vody sa pod zemou narovnali.
Záhyby na textíliách boli malé s hĺbkou asi 2 až 3 mm a boli zaoblené. Analýzou sa dospelo k záveru, že plisovanie na Vikingských odevoch sa dosahovalo tak, že tkanina sa pevne nazhromaždila ihlou a niťou a následným stiahnutím nite sa stlačila. Vertikálne sa tak materiál zmenšil a vytvorili sa záhyby v jednom smere. Nasledovalo navlhčenie tkaniny, ktorá sa nechávala usušiť pod váhou alebo napätím. Po vysušení sa odstránili nite a riasenie ostalo trvalé až do momentu vyprania. Tkaniny sa vo finále upravili tak, aby vyzerali ako akordeón. Tento veľmi pomalý a zdĺhavý postup plisovania je dôkazom toho, že je dosť nepravdepodobné, že by Vikingovia nosili tento druh odevu na každodenné použitie. Preto išlo skôr o odev, ktorý nebol určený bežnému ľudu, a používal sa iba na veľmi významné príležitosti, napríklad na svadby alebo pohreby.
Ešte malá zaujímavosť na záver – Vikingovia poznali aj nepremokavé oblečenie. Bolo vyrobené z kože ošetrenej včelím voskom, aby bolo mäkké a natreté rybím tukom, aby bolo vodoodolné.
Ak ste blog dočítali až dokonca, tak Vám úprimne ďakujeme za pozornosť. Budeme radi, ak nám zanecháte spätnú väzbu, ako sa vám tento diel páčil, napríklad prostredníctvom našich sociálnych sietí. Majte sa krásne, čítame sa v ďalšom diele o plissé v dejinách ľudstva :)
ZDROJE
Želmíra Živná: Šaty dělají člověka, 1976
https://thedreamstress.com/2012/01/terminology-the-so-called-viking-apron-dress/
https://paperthinpersonas.com/2015/09/23/viking-womens-dress-in-the-9th-and-10th-century/
https://skjalden.com/viking-clothes/