Vitajte v našom viacdielnom blogu venovanému záhybom, alebo plissé v dejinách ľudstva a odievania. V jednotlivých dieloch blogu Vás prevedieme rôznymi historickými obdobiami a zameriame sa na to, ako tieto obdobia s plisovaním súvisia, prípadne aký mali na plisovanie vplyv. Pri ich spracovaní sme čerpali z rozličných zdrojov dostupných na internete, z múzeí, od etnológov, z historických kníh a rôznych diplomových prác. Podstatou blogov je naša snaha zhrnúť a zjednotiť históriu spojenú s plisovaním a vývojom plissé. Našim cieľom je zoskupiť tieto informácie na jedno miesto. Vybrali sme si formu jednoduchšieho spracovania odborných informácii tak, aby to boli zrozumiteľné, pochopiteľné a príjemné na čítanie aj pre širokú laickú verejnosť.
Ako už napovedal príspevok, sériu blogov otvoríme starovekým Egyptom. Vývoj egyptského odevu sa začína bavlnenou zásterou upevnenou na opasku. V Starej ríši muži často nosili zavinovacie, skladané sukne nazývané shendyt. Spravidla boli upevnené do pásu a zhromaždené vpredu, čo vytvorilo na látke záhyby. Ženy nosili jednoduché puzdrové šaty zvané kalasiris. Šaty boli zviazané pomocou jedného alebo dvoch remienkov a ich dĺžka mohla siahať až ku členkom.
Pôvod a história plissé sa preto začína už v starovekom Egypte. Najstarším nájdeným tkaným odevom na svete je ľanová košeľa s výstrihom do V - Tarkhan Dress. Už na tomto odeve sa nachádzali prvky skladania, riasenia, istý náznak plissé. Šaty pôvodne objavil egyptológ Flinders Petrie v roku 1913 v hrobke prvej dynastie v Tarkhane na egyptskom cintoríne ležiacom 50 km južne od Káhiry. Ležali tam nedotknuté spolu s rôznymi inými textíliami až do roku 1977, kedy boli spolu s ostatnými nájdenými textíliami, poslané do londýnskeho múzea Victoria and Albert Museum. Najnovšie testovanie na báze uhlíka uskutočnené v roku 2015 pomocou rádiokarbónu preukázalo, že šaty boli vyrobené v rokoch 3482 - 3102 pred n.l. Samotné šaty sú vyrobené z troch kusov robustného ručne tkaného ľanu s prírodným bledosivým prúžkom a nariasenými rukávmi a živôtikom. Na šatách chýba lem, takže nie je možné zistiť presnú dĺžku šiat. Rozmery však naznačujú, že mohli padnúť mladému tínedžerovi alebo štíhlej žene. Presný účel použitia týchto šiat zostáva zatiaľ nejasný, no sú na nich viditeľné známky opotrebenia, ktoré naznačujú, že boli nosené a používané. Tarkhanské šaty sú aktuálne vystavené v UCL Petrie Museum of Egyptian Archaeology.
Tarkhan Dress
Ďalší nález šiat, kde je možné vidieť záhyby pochádza z Deshasheh v Egypte. Je z obdobia 2400 až 2320 rokov pred n.l. Jedná sa takisto o ľanovú textíliu, ktorá má ale vertikálne plisé a bola vyplisovaná pretkávaním voľnejších osnov s hustými. O tomto náleze sa nám zatiaľ nepodarilo dohľadať viac informácií. Existujú rôzne obrazové zdroje zo starovekého Egypta poukazujúcich na dôležitosť plisovaných odevov z veľmi jemných materiálov, ktoré hrali dôležitú rolu v produkcii textílií samotných, ale aj odevov v staroveku na Blízkom Východe. Ukazuje sa, že plisované odevy boli akýmsi štandardom odievania faraónov počas ich vlády celé tisícročia.
Šaty z Deshasheh v Egypte
Pri archeologických nálezoch sa v egyptských hroboch našli aj mnohé iné textílie. Pri vykopávkach od konca devätnásteho storočia bolo objavených aspoň pätnásť kusov odevu. Jednou z nich bol aj neporušený kus odevu, ktorý si zachoval svoje pôvodné horizontálne záhyby v celej svojej dĺžke. Jednalo sa o ľanovú plisovanú tuniku s priliehavým strihom a dlhým rukávom. Tento typ odevu bol nájdený vo viacerých hrobkách. Jeho datovanie sa pohybuje od piatej až po jedenástu dynastiu, medzi rokmi 2500 – 2000 pred n.l. Tunika bola zložená z troch kusov ľanového materiálu zošitého dokopy. Jeden kus bol natiahnutý okolo celého tela a siahal do úrovne podpažia. Bol spojený pozdĺž ľavej strany dlhými a voľnými stehmi. Tento veľmi rovný strih mal obopínať telo od zápästia po členky. Ak by ste tuniku chceli vidieť, nachádza sa v múzeu Louvre v Paríži v oddelení egyptských starožitností pri predmetoch každodenného života.
Ľanová plisovaná tuniku v múzeu Louvre v Paríži
Aby odev získal záhyby, starovekí Egypťania ponárali látku do tekutého roztoku gumy vyrobeného zo zohriatej živice stromov a potom, pomocou veľmi ťažkého nástroja vykonali akýsi druh žehlenia. Plissé sa zvyklo ešte zafixovať vyliatím vajíčka – bielka na odev, ktoré následným vysušením na slnku zaschlo. Pri archeologických nálezoch sa našli aj drevené inštrumenty s úzkymi drážkami, ktoré by mohli predstavovať nástroj na plisovanie. Keďže skladanie prírodných materiálov nebolo jednoduché ani lacné a realizácia trvala veľmi dlho, bola táto starodávna technika zdobenia odevov využívaná ako symbol moci, bohatstva a považovala sa za určitý luxus. Vyčerpávajúca nebola len ručná práca, problémom bola aj krátka trvácnosť skladov. Akonáhle sa odev opral, záhyby zmizli a celý proces sa musel nanovo zopakovať.
Móda Egypťanov sa nezmazateľne podpísala pod smerovanie a vývoj ďalších významných počinov ľudstva. Položila základy dnešnej technológie plisovania a jej vnímania v celoplošnom význame.
Ak ste blog dočítali až dokonca, tak Vám úprimne ďakujeme za pozornosť. Budeme radi, ak nám zanecháte Vašu spätnú väzbu napríklad prostredníctvom našich sociálnych sietí.
Majte sa krásne, čítame sa v ďalšom dieli o plissé v dejinách ľudstva :)
ZDROJE
Želmíra Živná –Šaty dělají člověka,1976
Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Estetika odievania, 1984
Bc. Tribusová Greta, Od tradice k budoucnosti módy, Diplomová práce Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, 2019
Šebestová Lenka, Technologie plisování, Bakalářská práce, Technická Univerzita v Liberci, 2020
To pleat or not to pleat – an early history of creating three-dimensional linear textile structures, 2019
Jones Jana, The enigma of the pleated dress: New insights from Early Dynastic Helwan reliefs, 2014
https://scoopempire.com/the-national-outfits-of-egypt/
https://en.wikipedia.org/wiki/Clothing_in_ancient_Egypt
https://www.ancient.eu/article/1037/fashion--dress-in-ancient-egypt/
https://www.historymuseum.ca/cmc/exhibitions/civil/egypt/egcl06e.html
