Z Egypta sa dnes v našom mapovaní histórie a vývoja záhybov presunieme do starovekého Grécka, ktoré sa spoločne s Egyptom výrazne podpísalo pod dnešnú podobu plisovaných záhybov. Myšlienky, filozofia a spisy Grékov s archeologickými nálezmi zo starých ruín, vytvorili kvalitný zdroj materiálu opisujúci grécke obdobie. História módy starovekého Grécka bola hodnoverne ilustrovaná na vázach, kvetináčoch a vo forme sôch. Napriek tomu, že sa z tohto obdobia nezachovali žiadne odevy, tieto obrazové dôkazy nám umožnili získať veľmi jasnú predstavu o starogréckom odeve.
Všetky starogrécke odevy boli vyrobené z prírodných vlákien. Ľan bol opäť najbežnejším materiálom, ktorý chránil Grékov pred horúcim podnebím, trvajúcim väčšinu roka. Pri zriedkavejšej príležitosti chladnejšieho počasia nosili Gréci vlnu. Najdrahšie textílie boli jemne tkané plátno a veľmi mäkká vlna. Oblečenie každého člena rodiny, s výnimkou dojčiat, ktoré sa často vôbec nezaodievali, obvykle pozostávalo z kusu štvorcovej alebo obdĺžnikovej látky. Odev bol vďaka tomu jednoduchý a voľne splývajúci. Kusy látky boli preložené okolo tela a zopnuté dohromady pri bočných švoch a pleciach. Obdĺžnikové kusy látky boli na tele spájané bez švov. Spájané boli len za pomoci opaskov, brošní, spôn alebo špendlíkov. Odev bol vyrobený zo základných strihov ručne a každý proces výroby si vyžadoval zručnosti, znalosti a čas. V starovekom Grécku bola textilná výroba do veľkej miery zodpovednosťou žien, ktoré sa pokladali za úspešné, ak dokázali vyrobiť kvalitnú tkaninu.
V Grécku boli veľmi obľúbené verejné kúpele, kde ženy aj muži chodievali nahí. Preto sa cieľom pouličných zlodejov stalo hlavne oblečenie z týchto miest. Bolo opätovne predávané a recyklované, až kým sa nerozpadlo na handry, ktoré boli taktiež užitočné, napríklad pre tzv. opravárov, ktorí sa živili šitím odevov a iných predmetov z recyklovaných textílií. V pomere k celkovým základným životným nákladom bolo aj jednoduché oblečenie drahé, preto bolo recyklované aj v spoločenskom meradle, a to tým, že sa prenechávalo v závetoch dedičom a verným služobníkom. Kvalitné a luxusné oblečenie bolo možné aj prenajať ľudom, ktorí potrebovali urobiť dobrý dojem.
Spôsob, akým Gréci preukazovali svoje bohatstvo, bolo rovnako ako u Egypťanov používanie farbív na odevy. Traduje sa, že Gréci nosili iba bielu farbu, nakoľko obnovené sochy z tejto doby vykazovali vo veľkej miere bielu drapériu. Grécka vázová maľba a stopy farby na starodávnych sochách nám však ukazujú, že tkaniny boli pestrofarebné a spravidla zdobené prepracovanými vzormi. Zafarbené boli zvyčajne zelenou, hnedou, sivou a žltou farbou, niekedy s ozdobnými okrajmi. Existujú dôkazy o prepracovanom dizajne v jasných farbách, ktoré sa však neobjavovali u občanov nižšej triedy. Aristokracia nosila pestré a výrazné farby, aby vyjadrila svoje bohatstvo, pretože zafarbené oblečenie bolo omnoho drahšie ako prírodné. Fialová farba bola znakom bohatstva, peňazí a moci, nakoľko išlo o najdrahšie farbivo, ktoré bolo pomerne ťažko dostupné.
Starogrécke oblečenie vychádzalo predovšetkým z nevyhnutnosti, funkčnosti a ochrany. Štýl a typ odevu závisel od toho, kto ho nosil a od úlohy alebo funkcie, ktorú zastávala osoba v spoločnosti. Základom každého devu bola tunika pozostávajúca z chitónu, peplosu a plášťov himation a chlamys. Tieto odevy boli nosené mužmi aj ženami. Ženy si obliekali tuniky po členky, zatiaľ čo muži ich nosili upravené len po kolená, a to v závislosti od príležitosti a okolností.
Forma tuniky nazývaná chiton bol grécky odev, ktorý sa zapínal na pleciach a nosili ju muži aj ženy starovekého Grécka a Ríma v období 750 – 500 rokov pred n. l. Chiton bol konštruovaný ako látkový valec vyrobený spojením dvoch obdĺžnikov, ktoré boli pozdĺž ramien pripevnené radom spojovacích prostriedkov ako špendlíky alebo brošne. Na tele bol pripevnený pomocou opasku, ktorým bol zopnutý pod prsiami, vďaka čomu sa vytvoril voľný nariasený efekt. Bol vyrobený z látky, ktorá mala výšku nositeľa, plus 12 palcov. Jeho šírka bola šírkou úplne otvoreného rozpätia rúk. Existujú dva typy chitónov – dórsky a iónsky. Pomenované sú tak pre podobnosť s dórskym a iónskym stĺpom.
Peplos, tiež známy ako dórsky chiton, je najstarším dámskym odevom v Grécku. Prvýkrát sa objavuje po rozpade mykénskej kultúry a pri prechode do doby železnej. Peplos bol vyrobený z veľkého obdĺžnika ťažkej ľanovej tkaniny. Jeho dĺžka bola väčšia ako výška nositeľa, preto sa nad pás vyťahovala nadmerná látka, ktorá vytvorila takzvaný prepad. Tkanina bola zopnutá na obidvoch pleciach brošňami nazývanými fibulae, ktoré mali veľa rôznych symbolických podôb. Iónsky chitón bol v podstate neskoršou modifikáciou peplosa. Bergovský slovník dejín módy datuje chiton do obdobia cca. 480 – 323 pred n. l. Ióntsky chiton ponúkol väčší priestor pre vtedajšiu grécku módnu elitu vďaka brošniam, skrz ktoré bolo možné ukázať svoje bohatstvo a postavenie. Jeho pánska verzia bola skrátená po kolená, pravdepodobne z dôvodu príchodu nového typu vojenského brnenia. Muži si často pripínali chitón na ľavé rameno a nechali holé pravé rameno. Nosenie chitonu všeobecne naznačovalo luxus a veľa voľného času, ktorým disponoval jeho nositeľ, nakoľko jeho jemná biela látka a dlhé splývavé rukávy boli pre manuálnu prácu nevhodné.
Himation bol jednoduchý vrchný odev – plášť, nosený v chladnejšom počasí cez peplos alebo chiton. Išlo v podstate o obdĺžnikový kus ťažkej látky, buď vlnenej alebo ľanovej. Bola prehodená diagonálne cez pravé rameno popod ľavú ruku alebo symetricky cez obe ramená ako štóla. Himation nosili muži aj ženy, no väčšinou slúžil ako teplá prikrývka počas chladných zimných nocí. Chlamys bol typickým gréckym vojenským odevom v 5. – 3. storočí pred n. l. Bol obdĺžnikového tvaru, vyrobený z vlneného materiálu, ktorý nosili muži na vojenské alebo poľovnícke účely. Nosil sa ako plášť a zapínal sa na pravom ramene pomocou brošne alebo gombíkom.
Možno sa vám zdá, že tieto typy odevov nemajú nič spoločné s plissé, no prvok, ktorý spája všetky zmienené odevy, sú ručne skladané záhyby, ktorých starostlivé usporiadanie pod opaskom určovali celkovú eleganciu a hodnotu odevu. V Grécku bolo znakom bohatstva to, že čím viac látky na sebe nositeľ mal, tým bohatšie vyzeral. V dnešnej haute couture môžeme často sledovať vplyv starogréckej módy. Stĺpcový štýl tuniky, najmä dámskej peplos, je obvyklým štýlom, aký dnes nosia mnohé ženy po celom svete. Vzhľad týchto odevov neskôr inšpiroval v tvorbe mnohých návrhárov a tvorcov, no rovnako sa stal základom pre vizuálne vnímanie plisovaných záhybov.
Ak ste blog dočítali až dokonca, tak Vám úprimne ďakujeme za pozornosť. Budeme radi, ak nám zanecháte Vašu spätnú väzbu, ako sa vám tento diel páčil, napríklad prostredníctvom našich sociálnych sietí. Majte sa krásne, čítame sa v ďalšom dieli o plissé v dejinách ľudstva :)
Zdroje
Želmíra Živná – Šaty dělají člověka, 1976
Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Estetika odievania, 1984
https://www.metmuseum.org/toah/hd/grdr/hd_grdr.htm
https://en.m.wikipedia.org/wiki/Clothing_in_ancient_Rome
https://en.wikipedia.org/wiki/Chiton_(costume)
https://www.colorado.edu/classics/2018/06/18/womens-dress-archaic-greece-peplos-chiton-and-himation
https://fashion-era.com/ancient_costume/ancient-greek-dress-chiton.htm
